Drahý Bože!
Píšem Ti list, lebo viem, že ma máš rád a nenecháš ho neprečítaný, zahodený, nevypočutý. Chcem sa Ti úprimne poďakovať za myšlienku sabinovského Farského dňa. Vnukol si ju nášmu pánu dekanovi a on sa s ňou určitý čas pohrával, rozvíjal ju, možno i zápasil s ňou, až napokon s vánkom Tvojej pomoci premenil na nádhernú skutočnosť.

Pravidelné stretnutia s tými, čo mali chuť pomáhať, organizačné pokyny, pracovné maily, kontrola príprav, realizácia úloh, modlitby, kopec voľného času a možno i prebdené noci predchádzali sviatku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, ktorému je zasvätený náš kostol. A práve preto bol tento deň vybratý ako farský deň. Deň všetkých sabinovských farníkov, kedy malí, veľkí i tí najstarší vytvorili jednoliate spoločenstvo prekypujúce šťastím i radosťou. Cítili sme Tvoje pohladenie, Tvoju blízkosť a prítomnosť na každom kroku, v každom človeku.

Svätá omša s toľkými kňazmi-rodákmi, sprístupnenie kostolnej veže, krypty, pôjda, voľný prístup na faru, prehliadka skvostnej zbierky liturgických vzácností (monštrancia, kalichy...), výstava historických fotiek i výtvarného umenia, predstavenie jednotlivých spoločenstiev našej farnosti i záverečný koncert gospelovej skupiny Kerygma, ukončený ohňostrojom, nemôže sa už vymazať z mysle tých, ktorí to naozaj zažili a vnútorne prežili.

Vďaka Ti, Otče, že snahu a krásne prosby prednášané niekoľko dní pred touto udalosťou premenil si na zažitú realitu. Obdar zdravím, silou, láskou a vnútorným šťastím nášho pána dekana, pánov kaplánov, pána diakona a všetkých ostatných, ktorí tento deň premenili na kúsok raja na zemi.