Obec vznikla koncom 13. storočia v chotári Šarišských Sokoloviec. Založil ju zeman Jakub Poliak. Prvýkrát sa spomína v roku 1314 ako dar Karola Róberta Thekuleovcom. V roku 1427 mala obec 29 poddanských usadlostí (domov). Koncom 15. a začiatkom 16. storočia patrila obec Zápoľskovcom. Po nich ju získal B.Baran. Od jeho dedičov v 16. storočí polovicu obce kúpilo mesto Sabinov, ktoré tu malo majetky až do 20. storočia. Druhú polovicu do konca 18. storočia vlastnil rod Péchyovcov. V roku 1787 obec mala 71 domov a 543 obyvateľov, v 1828 70 domov a 535 obyvateľov. Názov obce je odvodený od mena jej zakladateľa. V roku 1314 sa obec spomína pod menom Jakubova zem (Jacobi terra). V roku 1366 sa volala Jacapfolua, 1401 Lengyelicabfalwa, 1786 Uherské Jakubowce, 1808 Jakubovjany, 1920 Jakubovany, 1927 Jakuboviany a od roku 1948 až podnes sa obec volá Jakubovany. (V knihách je maďarský názov Magyarjakabfalu.)
Kostol sv. Vavrinca diakona bol pôvodne gotický. Po roku 1716 ho zbarokizovali. V roku 1856 bol obnovený a v roku 1913 na veži secesne prestavaný. Pôdorys kostola je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, ktoré má gotický pôdorys typu dedinských kostolov z čias okolo roku 1300 a v obvodovom murive čiastočne zachované gotické vrstvy, najmä pri zamurovanom južnom portáli s lomeným oblúkom. Fasáda pri obnove v roku 1856 bola klasicisticky upravená segmentovo zakončenými oknami. Je členená nárožnými pilastrami. V roku 1913 doplnili fasádovú úpravu secesnými trojpásovými štítmi na veži. Vo veži sa nachádzajú zvony.
HIavný oltár je pôvodný, rokokový, s obrazom sv. Vavrinca diakona a s dvoma sochami cherubínov po stranách tabernákula. Pochádza zo štyridsiatych rokov 18. storočia.
Dva bočné oltáre sú vytvorené v klasicistickom štýle. Pochádzajú z roku 1856. Jeden je s obrazom sv. Metercie, druhý s obrazom Navštívenia Panny Márie. Strop kostola má barokovú výzdobu.
Zo západnej strany je ku kostolu pribudovaná predsieň, ktorú postavili preto, aby tým zväčšili kostolný priestor. Zo severu je pribudovaná prístavba, ktorej časť slúži ako sakristia a druhá časť ako priestor pre ľud.
Kostol sv. Vavrinca diakona bol pôvodne gotický. Po roku 1716 ho zbarokizovali. V roku 1856 bol obnovený a v roku 1913 na veži secesne prestavaný. Pôdorys kostola je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, ktoré má gotický pôdorys typu dedinských kostolov z čias okolo roku 1300 a v obvodovom murive čiastočne zachované gotické vrstvy, najmä pri zamurovanom južnom portáli s lomeným oblúkom. Fasáda pri obnove v roku 1856 bola klasicisticky upravená segmentovo zakončenými oknami. Je členená nárožnými pilastrami. V roku 1913 doplnili fasádovú úpravu secesnými trojpásovými štítmi na veži. Vo veži sa nachádzajú zvony.
HIavný oltár je pôvodný, rokokový, s obrazom sv. Vavrinca diakona a s dvoma sochami cherubínov po stranách tabernákula. Pochádza zo štyridsiatych rokov 18. storočia.
Dva bočné oltáre sú vytvorené v klasicistickom štýle. Pochádzajú z roku 1856. Jeden je s obrazom sv. Metercie, druhý s obrazom Navštívenia Panny Márie. Strop kostola má barokovú výzdobu.
Zo západnej strany je ku kostolu pribudovaná predsieň, ktorú postavili preto, aby tým zväčšili kostolný priestor. Zo severu je pribudovaná prístavba, ktorej časť slúži ako sakristia a druhá časť ako priestor pre ľud.