Vatikán 23. decembra – Za účasti Svätého Otca Františka dnes v pápežskej kaplnke zakončil páter Raniero Cantalamessa svoj adventný cyklus zameraný na Ducha Svätého. Na prahu Vianoc sa sústredil na tajomstvo pôsobenia Ducha Svätého pri Božom vtelení a na významnú úlohu Panny Márie. Vychádzal zo slov Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery: „Mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny“.

Pápežský kazateľ pripomenul, že Vianoce nie sú iba slávením historického výročia, ale sú na prvom mieste slávením tajomstva, čiže mystéria, ktorému cirkevní otcovia pripisovali sviatostný rozmer:

„Svätý Augustín odlišoval dva spôsoby ako sláviť nejakú udalosť v dejinách spásy: buď na spôsob tajomstva („in sacramento“), alebo na spôsob jednoduchého výročia. Pri slávení na spôsob výročia sa podľa jeho slov nežiada iné ako «poukázať náboženským sviatkom na deň v roku, na ktorý pripadá pripomienka danej udalosti». Pri oslave na spôsob tajomstva «sa nielen pripomína udalosť, ale oslavuje sa to tak, aby sa chápal jej význam pre nás a tento sa nábožne prijíma» (sv. Augustín: Epištola 55,1,2 – CSEL, 34,1, s. 170).

Vianoce nie sú slávnosťou „na spôsob výročia“ (voľba dátumu 25. decembra vyplynula, ako vieme, nie z dôvodov historických, ale symbolických a obsahových). Je to oslava „na spôsob tajomstva“, čo si vyžaduje, aby sa chápal jej význam, aký má pre nás. Už svätý Lev Veľký poukazoval na mystický význam „sviatosti Kristovho narodenia“, so slovami, že «synovia Cirkvi sa zrodili s Kristom v momente jeho narodenia, tak ako boli aj ukrižovaní s ním v umučení a vzkriesení s ním v zmŕtvychvstaní» (sv. Lev Veľký: Vianočná kázeň VI, 2 – PL 54,213).

Na počiatku všetkého je biblický údaj o tom, čo sa raz navždy naplnilo v Márii: Panna sa stáva Matkou Ježiša pôsobením Ducha Svätého. Toto historické tajomstvo, tak ako všetky činy spásy, sa predlžuje na sviatostnej úrovni v Cirkvi a na úrovni morálnej v jednotlivej veriacej duši.“

Pápežský kazateľ v tejto súvislosti poukázal na slová Druhého vatikánskeho koncilu o Panne Márii. V konštitúcii Lumen gentium sa o Márii, ktorá je zároveň Pannou i Matkou, hovorí ako o vzore a predobraze Cirkvi i jednotlivej kresťanskej duše.

Páter Raniero Cantalamessa poukázal na stvoriteľský aspekt pôsobenia Ducha Svätého pri Máriinom panenskom počatí. Výrok sv. Augustína, že Panna Mária «počala Krista v srdci prv než v tele» vysvetlil nasledovne:

„Duch Svätý konal v Máriinom srdci, osvecujúc a zapaľujúc ho Kristom, ešte skôr než v lone Márie, naplniac ho Kristom. Vtelenie bolo Máriou prežívané ako charizmatická udalosť najvyššieho stupňa, ktorá z nej urobila vzor duše «horlivej v Duchu» (Rim 12,11). Boli to jej Turíce.“

Tajomstvo Máriinho materstva vyjadrila Cirkev výrazom „Theotokos“, pričom uznanie jej fyzického materstva bolo korunované uznaním jej duchovného materstva a jej svätosti titulom „Nepoškvrnená“ (Immacolata) a „Celá svätá“ (Panhagia).

V závere svojho adventného cyklu páter Raniero Cantalamessa pripomenul výzvu, spočívajúcu v tzv. „treťom narodení Ježiša“, čiže v jeho narodení pre každého jedného z nás, ľudí dneška. Urobil tak formou otázky, ktorú si kládli veľkí duchovní učitelia Cirkvi počnúc Origenom a Augustínom až po sv. Bernarda: „Čo mi to osoží, že sa Kristus narodil v Betleheme z Márie, ak sa nenarodí skrze vieru aj v mojom srdci?“ To isté zopakoval aj slovami sv. Ambróza: „Kde sa Kristus rodí v tom najhlbšom zmysle, ak nie v tvojom srdci a tvojej duši?“ -ab, jb-